Pripravili sme pre vás zoznam najčastejších otázok s odpoveďami týkajúcich sa pupočníkovej krvi a tkaniva.
Ak ste nenašli odpoveď na vašu otázku:
sme tu pre vás: Klientske centrum Gallayova 11, BA
kontakt: 0800 11 12 33
Pripravili sme pre vás zoznam najčastejších otázok s odpoveďami týkajúcich sa pupočníkovej krvi a tkaniva.
Ak ste nenašli odpoveď na vašu otázku:
Krvotvorné kmeňové bunky sú čiastočne diferencované bunky schopné premieňať sa na červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. U dospelých sa tieto bunky nachádzajú v kostnej dreni, no počas prenatálneho vývoja sa nachádzajú v pečeni a slezine. Niekoľko týždňov pred pôrodom sa krvotvorné kmeňové bunky začnú uvoľňovať do krvi a postupne sa zachytávajú v kostnej dreni, kde zostávajú po celý život. Preto sa v krvi novorodenca nachádza relatívne vysoký obsah krvotvorných buniek.
Kmeňové bunky sú základné bunky organizmu, ktoré majú schopnosť vyvinúť sa na rôzne špecializované typy buniek (napríklad nervové, krvné bunky, bunky svalov, kostí kože, orgánov a podobne) a zároveň majú schopnosť sebaobnovy, čiže sa môžu deliť na ďalšie rovnaké kmeňové bunky.
Kmeňové bunky dokážu regenerovať choré alebo poškodené tkanivá a sú pre organizmus počas života nevyhnutné.
Pupočníková krv je krv novorodenca, ktorá zostáva po narodení dieťaťa a prestrihnutí pupočníka v placente a pupočnej šnúre. Výnimočná je tým, že obsahuje vzácne krvotvorné (hematopoetické) kmeňové bunky, ktoré sú mladé a nezaťažené získanými ochoreniami, liečbou či procesom starnutia.
Pupočníková krv obsahuje okrem krvotvorných kmeňových buniek aj takzvané mezenchymálne kmeňové bunky, ktoré sa dokážu diferencovať na bunky širokého spektra tkanív. Zdrojom mezenchymálnych kmeňových buniek je aj tkanivo pupočníka a placenty.
Pupočníková krv sa v súčasnosti využíva pri liečbe niektorých hematologických a onkologických ochorení, ako sú leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, poruchách imunity či metabolizmu. Pri väčšine týchto ochorení zlyháva krvotvorba v kostnej dreni. Pri regenerácii kostnej drene použitím krvotvorných kmeňových buniek hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek.
Momentálne prebiehajú klinické štúdie, v ktorých je skúmaný potenciál pupočníkovej krvi aj pri iných ochoreniach, mimo tradičného rozsahu onkológie alebo hematológie.
Placentárna krv je pupočníková krv, ktorá sa odoberá z povrchových žíl placenty. Deje sa tak po pôrode placenty. Táto krv sa spracováva oddelene a je uskladnená samostatne. Tak ako pupočníková krv získaná z pupočníka, aj táto pupočníková krv obsahuje najmä krvotvorné (hematopoetické) kmeňové bunky a mezenchymálne kmeňové bunky, ktoré sa dokážu diferencovať na bunky širokého spektra tkanív. Využitie pupočníkovej krvi – tu.
Placentárna krv sa odoberá v rámci typu odberu PRÉMIUM. Takto je možné získať až o 40 % viac kmeňových buniek v porovnaní s odberom Štandard, a tým zvýšiť šancu na záchranu života pri prípadnej transplantácii.
Pupočná šnúra (pupočník) spája dieťatko s placentou a matkou. Pupočnou šnúrou prechádzajú 3 cievy, ktoré sú obalené vo Whartonovom géle – priesvitnej želatinóznej hmote. Tieto cievy zásobujú plod okysličenou krvou z placenty bohatou na živiny.
Pupočník je bohatým zdrojom mezenchymálnych kmeňových buniek, ktoré sa dokážu diferencovať na bunky širokého spektra tkanív. Mezenchymálne kmeňové bunky sú pravdepodobne najsľubnejší typ buniek pre bunkovú terapiu, regeneratívnu liečbu poškodených orgánov a liečbu rôznych ochorení.
Placenta, nazývaná aj „strom života”, je komplexný orgán, ktorý plní životne dôležité funkcie počas tehotenstva. Okrem zabezpečenia základného spojenia medzi matkou a dieťaťom plní placenta aktívnu úlohu pri harmonickom raste a vývoji plodu počas tehotenstva.
Štúdie v poslednom období poskytli silné dôkazy o kvalitatívnej hodnote placenty nielen počas tehotenstva, ale tiež o jej ďalšom využití po pôrode. Placenta sa totiž ukázala ako unikátny zdroj kmeňových buniek – mezenchymálnych kmeňových buniek, krvotvorných kmeňových buniek a endoteliálnych progenitorov – ,ktoré nachádzajú čoraz širšie možnosti terapeutického uplatnenia v regeneratívnej medicíne.
Výhoda autológnych mezenchymálnych kmeňových buniek získaných z placenty je, že:
– sú lepšie tolerované, a teda ich imunitný systém nepovažuje za cudzie,
– majú potenciál diferencovať sa do širokého spektra buniek,
– rastú rýchlejšie ako dospelé mezenchymálne kmeňové bunky z kostnej drene alebo ich iných zdrojov.
Najdôležitejšími benefitmi pupočníkovej krvi ako zdroja krvotvorných buniek v porovnaní s ostatnými zdrojmi (kostná dreň a periférna krv) je, že jej bunky nie sú zaťažené ochoreniami získanými počas života, liečbou či procesom starnutia a ich lepšia schopnosť ďalej sa deliť. Pupočníková krv obsahuje okrem krvotvorných kmeňových buniek aj takzvané mezenchymálne kmeňové bunky, ktoré sa dokážu diferencovať na bunky širokého spektra tkanív.
Je zamrazená a pripravená na okamžité použitie, nie je potrebné plánovať a realizovať odber. Navyše, vlastná pupočníková krv môže byť využitá aj v prípadoch, keď sa po prepuknutí choroby už nedajú získať vlastné bunky, napríklad pri zlyhaní kostnej drene.
Pupočníková krv:
Regeneratívna medicína je oblasťou medicíny, ktorá sa zaoberá obnovou poškodených tkanív a orgánov. Pomerne novým a sľubne sa vyvíjajúcim smerom v tejto oblasti je využívanie buniek pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka. Výskum úspešne napreduje pri mnohých kardiovaskulárnych či neurodegeneratívnych ochoreniach, akými sú napríklad detská mozgová obrna, autizmus, traumatické poškodenie mozgu a chrbtice a iných. Regeneratívna medicína sa nezameriava len na zlepšenie zdravotného stavu pacienta, ale aj na zlepšenie kvality jeho života, čo je mimoriadne dôležité.
Perinatálne kmeňové bunky, ktoré je možné získať pri narodení dieťaťa, teda z pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka, patria tiež medzi „dospelé“ kmeňové bunky. Nepredstavujú etický problém ani pri ich liečebnom použití či výskumných účeloch. Regeneratívna medicína by mala byť jednou z prioritných oblastí podpory EÚ i jednotlivých členských štátov.
S cieľom overiť bezpečnosť a účinnosť novej liečby sa vykonávajú dlhodobo monitorované klinické štúdie, ktoré podliehajú prísnym pravidlám a kontrolám počas celéhé trvania. Na Slovensku je potrebné, aby klinická štúdia bola odsúhlasená príslušnými zdravotníckymi autoritami. Každá klinická štúdia má svoj protokol, ide o dokument, ktorý opisuje, čo všetko sa bude diať s pacientom, aké vyšetrenia podstúpi, aké sú ciele klinickej štúdie. Podľa neho lekári vykonávajú liečbu.
Vďaka klinickým štúdiám sa otvárajú nové možnosti liečby. Môže ísť o rozšírenie už existujúcej liečby alebo zavedenie novej liečby pri doteraz neliečiteľných ochoreniach. Klinické štúdie tak predstavujú veľký prínos pre samotných pacientov, keďže prostredníctvom nich získavajú prístup k inovatívnej liečbe.
Áno. V prípade rozhodnutia sa pre odber pupočníkovej krvi na vlastné uskladnenie je najvhodnejšie sa zaregistrovať sa u nás cca 1 mesiac pred pôrodom. Ak by ste to však nestihli, tak aj pri pôrode sa môžete rozhodnúť pre vykonanie akéhokoľvek typu odberu a následne po pôrode vám zašleme zmluvy a potrebné doklady na vyplnenie. Je teda potrebné ústne požiadať pôrodníka/personál o odber pupočníkovej krvi a/alebo tkaniva pupočníka, a/alebo tkaniva placenty priamo na pôrodnej sále.
Ak však zvažujete typ odberu s tkanivom placenty, odporúčame ho registrovať alebo oznámiť nám váš predbežný záujem minimálne niekoľko dní pred pôrodom. Je to z toho dôvodu, že nie v každej pôrodnici sa nachádza set na odber tkaniva placenty, keďže ide špeciálny odberový box.
Do pôrodnice si nemusíte nič nosiť, stačí ústne požiadanie o vykonanie odberu. Po pôrode sa doriešia všetky formálne záležitosti.
Nie. Odber pupočníkovej krvi či tkaniva pupočníka a placenty je úplne bezbolestný a bezpečný, vykonáva sa vtedy, keď je už o dieťa i mamičku postarané. V čase odberu pupočníkovej krvi je už pupočná šnúra prestrihnutá a zasvorkovaná a dieťa je v starostlivosti pediatra. Odber nie je nepríjemný či bolestivý ani pre matku, ani pre dieťa. Odber v žiadnom prípade nezasahuje do štandardného priebehu pôrodu.
Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť vydala stanovisko, že považuje odber pupočníkovej krvi pri pôrode za bezpečný, nijako nezaťažujúci rodičku ani dieťa. Pri pôrode je však vždy prvoradou povinnosťou lekára postarať sa o zdravie a bezpečie matky a dieťaťa, preto je na jeho zvážení, či v prípade komplikácií odber zrealizuje.
Odber pupočníkovej krvi vykonáva pôrodník alebo vyškolený zdravotnícky personál po pôrode dieťaťa, po prestrihnutí a zasvorkovaní pupočnej šnúry ešte pred pôrodom placenty. Pupočníková krv sa odoberá do sterilnej súpravy, ihlou sa napichne pupočná žila a gravitáciou sa nechá vytiecť krv z pupočníka do odberového vaku. Pri odbere Prémium sa odoberá ešte aj krv priamo zo žíl placenty, ale až po jej porodení.
Množstvo odobratej pupočníkovej krvi a/alebo placentárnej krvi je naozaj individuálne a závisí aj od dĺžky pupočnej šnúry a prekrvenia pupočnej šnúry a placenty. Odber a jeho veľkosť nevieme my, pôrodníci ani mamičky ovplyvniť.
Pri odbere tkaniva pupočníka sa odoberá cca 10 – 15 cm samotnej pupočnej šnúry.
Tkanivo placenty sa odoberie celé.
Áno. Prestrihnutie pupočnej šnúry v čase od pôrodu do 1. minúty má iba malý vplyv na kvalitu odberu. Prestrihnutie pupočnej šnúry po 1. minúte má však za následok menší objem a nižšiu bunkovitosť pupočníkovej krvi. Pri dlhšom dotepaní preto odporúčame zvážiť typ odberu PRÉMIUM (odber krvi aj z povrchových žíl placenty).
Čas prestrihnutia pupočnej šnúry po pôrode nemá vplyv na odber a vlastnosti odobraných buniek tkaniva pupočníka a tkaniva placenty.
Áno, môže sa to stať. Pri pôrode je prvoradou povinnosťou lekárov postarať sa o dieťa a mamičku, až potom o odber pupočníkovej krvi.
Áno. Skúsenosti s odbermi pupočníkovej krvi pri cisárskom reze alebo pôrode do vody sú veľmi dobré. Samozrejme, zdravie dieťaťa a matky je dôležitejšie ako odber pupočníkovej krvi, preto sa pôrodník v prípade výskytu komplikácií sám rozhodne, či je možné odber vykonať.
Áno. Pupočníková krv sa odoberá aj v prípade, že mamička trpí počas tehotenstva cukrovkou, gestózou a inými ochoreniami. Odber sa nevykonáva iba vtedy, ak má mamička počas tehotenstva dokázanú infekciu HIV, syfilis, hepatitídu B alebo C.
Áno, má. Dvojičky môžu byť dvojvaječné, a teda nie geneticky zhodné, preto sa môže aj pupočníková krv týchto detičiek líšiť. V prípade jednovaječných dvojičiek sú tiež výhodnejšie dva odbery, pretože môže nastať situácia, že obe deti by potrebovali pupočníkovú krv.
Ak vám lekár naordinoval liečbu, je nevyhnutné, aby ste ju vo vlastnom záujme a v záujme vášho dieťaťa dodržali. Z liekov, ktoré sa ordinujú tehotným ženám, žiadny neovplyvňuje kvalitu kmeňových buniek v pupočníkovej krvi.
Pupočníková krv je zdrojom krvotvorných (hematopoetických) kmeňových buniek, ktoré sa v súčasnosti využívajú najmä pri liečbe onkologických a hematologických ochorení, ako sú leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, získané či dedičné poruchy krvotvorby, imunity či metabolizmu a iné. Pri väčšine týchto ochorení zlyháva krvotvorba v kostnej dreni. Pri regenerácii kostnej drene použitím krvotvorných kmeňových buniek hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek.
Pravdepodobnosť použitia vlastnej pupočníkovej krvi je daná počtom transplantácií krvotvorných buniek, ktoré sa vykonávajú. Do roku 2019 sa pupočníková krv použila už viac ako 40 000-krát. Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie vlastných (autológnych) krvotvorných buniek počas života je 1 : 400. Tento výpočet urobili americkí vedci na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií.* Do 20. roka života človeka je táto pravdepodobnosť 1 : 5000.
Výhoda vlastnej pupočníkovej krvi je, že jej bunky nie sú zaťažené ochoreniami získanými počas života, liečbou či procesom starnutia a ich lepšia schopnosť ďalej sa deliť.
Pri transplantácii krvotvorných buniek je jedným z dôležitých parametrov transplantátu počet jadrových buniek. Koeficient počtu jadrových buniek na kg hmotnosti pacienta nie je presne definovaný, vo všeobecnosti sa v prípade pupočníkovej krvi odporúča limit >2×107 jadrových buniek na kg pacienta. Tento koeficient však môže byť v závislosti od konkrétneho ochorenia vyšší alebo nižší.*
O počte jadrových buniek vhodného transplantátu pre konkrétneho pacienta rozhoduje transplantológ.
Vyššia hmotnosť pacienta, ako je táto „hodnota“, neznamená automaticky, že sa transplantát pupočníkovej krvi nemôže použiť.
Zdroje krvotvorných kmeňových buniek je možné kombinovať. Pri vlastnej alebo pupočníkovej krvi od súrodenca existuje teda možnosť kombinácie pupočníkovej krvi s kostnou dreňou od toho istého jedinca.** Takýto postup sa viackrát použil už aj na Slovensku.
Ak hovoríme o oblasti regeneratívnej medicíny, kde sa liečia rôzne poškodenia tkanív (napríklad po úraze), alebo neurologické ochorenia (napríklad detská mozgová obrna), v súvislosti s pupočníkovou krvou, respektíve tkanivom pupočníka alebo placenty, sa pohybujeme v experimentálnej rovine. Perinatálne tkanivá obsahujú viacero druhov kmeňových buniek, ktorých účinnosť je overovaná v klinických štúdiách. Druh kmeňových buniek a ich množstvá sa v jednotlivých štúdiách môžu veľmi líšiť. Navyše, pupočníková krv obsahuje množstvo iných zložiek okrem kmeňových buniek, ktoré môžu mať význam pri liečbe rôznych ochorení.
Zdroje krvotvorných kmeňových buniek je možné kombinovať. Pri vlastnej alebo pupočníkovej krvi od súrodenca existuje teda možnosť kombinácie pupočníkovej krvi s kostnou dreňou od toho istého jedinca (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24803091). Takýto postup sa viac krát použil už aj na Slovensku.
Pupočníková krv je zdrojom najmä krvotvorných (hematopoetických) kmeňových buniek, ktoré sa v súčasnosti využívajú najmä pri liečbe niektorých hematologických a onkologických ochorení, ako sú leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, poruchách imunity či metabolizmu. Krvotvorné kmeňové bunky dokážu regenerovať kostnú dreň po jej poškodení a obnoviť krvotvorbu po jej zlyhaní. Takýto stav môže byť spôsobený samotným ochorením alebo po chemoterapii. Pri regenerácii kostnej drene použitím krvotvorných kmeňových buniek hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek, ktorá sa vykonáva pri desiatkach rôznych ochorení.
Momentálne prebiehajú i stovky klinických štúdií, v ktorých je skúmaný potenciál pupočníkovej krvi pri ochoreniach mimo tradičného rozsahu onkológie alebo hematológie. Ide o tieto oblasti ochorení: hemato(onkologické) ochorenia, poruchy imunity, neurologické či vaskulárne ochorenia.
Pri transplantácii krvotvorných kmeňových buniek sa štandardne používajú všetky krvotvorné bunky z jednotky pupočníkovej krvi, preto sa jeden pripravený transplantát štandardne používa len raz.
V prípade uskladnenia vo viacerých vakoch, ako je to pri type odberu PRÉMIUM (závisí od objemu odobratej pupočníkovej krvi), je možnosť použiť len jeden z nich. O tomto rozhodne ošetrujúci lekár.
Množenie (expanzia) krvotvorných buniek má za cieľ vyriešiť otázku obmedzeného počtu buniek v odbere, teda zvýšenia počtu buniek v transplantáte, a celkovo umožniť širšie použitie jednej jednotky pupočníkovej krvi alebo poskytnúť príležitosť na jej viacnásobné použitie. To zase môže výrazne rozšíriť použitie kmeňových buniek pupočníkovej krvi.
Cieľom množenia (expanzie) krvotvorných kmeňových buniek je zvýšiť počet buniek v uchovanej pupočníkovej krvi. Je to potrebné vtedy, keď pupočníková krv obsahuje menší počet buniek, ako vyžaduje liečba. Potrebný počet buniek sa vypočítava prostredníctvom koeficientu a hmotnosti pacienta. Koeficient sa môže v závislosti od konkrétnej kliniky, typu ochorenia a iných veci líšiť.
Už niekoľko rokov prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú využitie expandovanej pupočníkovej krvi pri liečbe. V roku 2023 nastal v tejto oblasti zlom a po dlhoročnom klinickom skúšaní bol schválený nový liek z expandovanej pupočníkovej krvi. Zatiaľ ho schválil Americký úrad pre kontrolu liečiv (FDA) a nový liek s názvom Omisirge umožňuje využitie aj pupočníkovej krvi s menším počtom buniek, lebo proces expanzie dokáže zvýšiť ich počet 20- až 300-krát. Liek je založený na krvotvorných kmeňových bunkách z pupočníkovej krvi od darcu a bol schválený na liečbu pacientov od 12 rokov, ktorí majú indikovanú transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek.
Omisirge sa podáva intravenózne a urýchľuje obnovu bielych krviniek a znižuje riziko infekcie po transplantácii. Štúdie preukázali, že obnovuje biele krvinky na normálne hodnoty skôr ako bežná pupočníková krv, ale tiež skôr ako kostná dreň a periférna krv. Výsledkom toho je nižšia miera potransplantačných komplikácii.
Áno, pri transplantácii krvotvorných buniek, ktoré pochádzajú od inej osoby, je prvoradým kritériom kompatibilita v znakoch medzi darcom a príjemcom (HLA kompatibilita). Pravdepodobnosť, že súrodenci budú 100 % zhodní, je až 25 %. Pravdepodobnosť ich 50 % zhody je 50 %. Hovoríme vtedy o haploidentických súrodencoch. Haploidentickí sú aj rodičia s dieťaťom, keďže od každého rodiča dedí dieťa polovicu genetickej výbavy.
Ak lekári použijú na liečbu vlastnú pupočníkovú krv dieťaťa, hovoríme o autológnej transplantácii. Ak by sa použila krv pre súrodenca, ide o alogénnu transplantáciu. Pri niektorých ochoreniach je možné použiť vlastné bunky, pri iných lekári preferujú bunky od zdravého darcu. V prípade pupočníkovej krvi súrodenca je oveľa vyššia šanca, že bude transplantát vhodný pre neho. Pravdepodobnosť, že súrodenci budú 100 % zhodní, je až 25 %. Dopredu však nevieme, ktoré z detí by mohlo potrebovať pupočníkovú krv, a či vlastnú, alebo od súrodenca, preto má zmysel uskladniť ju pre všetky deti.
Rozdiel spočíva predovšetkým v type ochorenia. Pri niektorých ochoreniach sa využívajú vlastné krvotvorné bunky, pri iných sú potrebné bunky od darcu. O tom, aké kmeňové bunky je vhodné použiť, rozhodujú ošetrujúci lekári a odporúčania. Zoznam ochorení nájdete tu.
Dôkladne prepracovaný systém manipulácie s pupočníkovou krvou počas spracovania znemožňuje zámenu transplantátov. Každý odber pupočníkovej krvi sa označuje dvojitým systémom značenia. Pre každý transplantát existujú dve unikátne identifikačné čísla. Takisto sa pred konečným použitím štandardne overuje genetickými testami identita u nás uloženej pupočníkovej krvi a osoby, pre ktorú sa má použiť.
Ak máte uskladnenú pupočníkovú krv v rodinnej banke, ste jej výhradným vlastníkom a v prípade potreby je pripravená na použite.
Ak pupočníkovú krv darujete, vykonáte tak humánny čin, vzdávate sa však nároku na ňu. Darovaná krv je majetok registra darcov a je určená pre chorého pacienta kdekoľvek na svete. Môže nastať situácia, keď bude vaše dieťa potrebovať pupočníkovú krv, ktorú ste darovali do registra darcov, no už bola použitá pri liečbe iného pacienta.
Uskladnenie pupočníkovej krvi v rodinnej banke zaručuje okamžitý prístup ku kmeňovým bunkám. Uskladnená pupočníková krv je pripravená na použitie, pacient nemusí byť zaťažený odberom kostnej drene. Kmeňové bunky pupočníkovej krvi majú navyše unikátne zloženie a kvalitu, odoberajú sa v čase narodenia, preto sú „čisté“, nezaťažené ochorením, terapiou či procesom starnutia organizmu.
Pupočníkovú krv je možné darovať do registra darcov pupočníkovej krvi. Kritériá na darovanie pupočníkovej krvi nájdete tu. Zoznam pôrodníc, ktoré vykonávajú darované odbery pupočníkovej krvi, nájdete tu. Pre darcovstvo pupočníkovej krvi platí:
Pupočníková krv, ktorú matky darujú do registra darcov, je určená pre nepríbuzného (cudzieho) človeka. Bunky jedného človeka vnášame do tela iného človeka. Ide o veľmi závažný zásah do organizmu pacienta, preto sú na výber darkyne stanovené legislatívne aj medicínske kritériá. Cieľom prísneho výberu je ochrana pacienta – budúceho potenciálneho príjemcu. Výber je zameraný na vylúčenie všetkých možných rizík prenosu ochorení do organizmu pacienta. Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je podobné ako autotransfúzia. Do organizmu vnášame jeho vlastné bunky, ktoré už raz boli súčasťou organizmu dieťaťa. Tieto bunky sú geneticky identické, takže nezaťažujú organizmus, ako je to pri „stretnutí“ s cudzími bunkami.
Spracovaná pupočníková krv sa skladuje v špeciálnych biologických kontajneroch v tekutom dusíku pri teplote do -196 °C. Tento systém je plne nezávislý od dodávok elektrickej alebo inej formy energie. Množstvo tekutého dusíka a teplota v kontajneri sa kontrolujú monitorovacím systémom. Proti vandalizmu sú skladovacie priestory zabezpečené poplašným systémom napojeným na pracovníkov a políciu, pričom samotné priestory sú umiestnené v areáli neustále stráženom strážnou službou.
Doterajšie výskumy uskladnených živých buniek (spermie, kostná dreň, pupočníková krv a podobne) ukazujú, že kryokonzervácia v tekutom dusíku udrží bunky životaschopné niekoľko desiatok rokov, či dokonca neobmedzene. Ďalšie štúdie súvisiace priamo s pupočníkovou krvou porovnávali vzorky po niekoľkomesačnom a niekoľkoročnom uskladnení, pričom kvalita pozorovaných vzoriek sa nelíšila ani po 25 rokoch. Na základe doterajšieho výskumu neexistuje na uskladnenú pupočníkovú krv lehota exspirácie.
Na certifikáte, ktorý ste dostali približne mesiac po samotnom odbere pupočníkovej krvi, sa uvádza počet jadrových buniek. Schopnosť kmeňových buniek z pupočníkovej krvi usídliť sa a obnoviť krvotvorbu závisí od počtu (hustoty) jadrových buniek v transplantáte (jednotke pupočníkovej krvi).
Hustotu, respektíve počet týchto buniek nevie mamička ovplyvniť. Nedá sa ani dopredu odhadnúť (napríklad, že ak je xxx ml pupočníkovej krvi, tak bude xxx jadrových buniek).
Pri samotnej transplantácii krvotvorných kmeňových buniek je rozhodujúcim parametrom počet jadrových buniek v transplantáte v kombinácii s ochorením, ktoré sa bude pupočníkovou krvou liečiť.
Ak ste nedostali certifikát ani po 1 mesiaci, respektíve 4 – 6 týždňov po pôrode, zavolajte nám na bezplatnú infolinku 0800 11 12 33. Certifikát posielame doporučene na vami uvedenú adresu na Zmluve o odbere.
Banka pupočníkovej krvi Cord Blood Center má viac ako 20-ročné skúsenosti a je 2. najväčšou bankou pupočníkovej krvi v Európe. Našim klientom však ponúkame viac ako odber a uskladnenie pupočníkovej krvi. Naše vlastné podporné programy zahŕňajú:
Pupočníková krv sa dá spracovať rôznymi manuálnymi a automatizovanými metódami. Postupy pri spracovaní pupočníkovej krvi sa môžu v jednotlivých bankách líšiť. Každá banka pupočníkovej krvi sa rozhodne, ktorú metódu bude používať.
Mnoho metód spracovania vedie k zníženiu objemu jednotky pupočníkovej krvi. Jednotky s väčším objemom predstavujú ťažkosti so skladovaním, pretože skladovací priestor v tekutom dusíku je obmedzený a nákladný.1 Cieľ metódy spracovania použitej v Cord Blood Center nie je znížiť objem (tzv. separácia) jednotiek pupočníkovej krvi. Separácia pupočníkovej krvi má za následok stratu zložiek, ktoré môžu byť dôležité pri liečbe rôznych chorôb. V priebehu procesu separácie pupočníkovej krvi sa tiež separujú bunky a ďalšie užitočné zložky malej veľkosti, ako sú rôzne biologicky aktívne látky, exozómy2 a ďalšie zložky, ktorých význam nie je v súčasnosti podrobne opísaný. Plazma pupočníkovej krvi má potenciál aj v regeneratívnej medicíne.3 Pri skladovaní pupočníkovej krvi spracovanej metódou použitou v Cord Blood Center nie je problém v prípade potreby oddeliť rôzne zložky, napríklad červené krvinky.4
Rovnako ako niektoré ďalšie banky pupočníkovej krvi na celom svete, aj Cord Blood Center používa metódu čiastočnej redukcie plazmy.
Nami spracovaná pupočníková krv môže obsahovať až 25 % viac jadrových (TNC) buniek v porovnaní s jednotkami, pri ktorých sú oddelené červené krvinky.1 Naším cieľom je uchovať bunky a zložky malej veľkosti, ktoré môžu byť užitočné, napríklad rôzne biologicky aktívne látky, exozómy2 a ďalšie zložky, ktorých význam nie je v súčasnosti podrobne opísaný.
Pri skladovaní pupočníkovej krvi spracovanej metódou použitou v Cord Blood Center nie je problém v prípade potreby oddeliť rôzne zložky, napríklad červené krvinky.1
Odber a uskladnenie pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka či tkaniva placenty je dlhodobým rozhodnutím, ktoré robia budúci rodičia na mnoho rokov vopred. Pri rozhodovaní je dôležité zistiť, či im daná banka pupočníkovej krvi môže poskytnúť tú najvhodnejšiu službu. Musí sa tiež zabezpečiť, aby sa s ich uskladnenou pupočníkovou krvou a tkanivami zaobchádzalo v súlade s prísnymi medzinárodnými normami, boli bezpečne uskladnené a kedykoľvek prístupné pre prípadnú liečbu.
Je tiež potrebné poznamenať, že ceny sú pre každú banku výrazne odlišné. Pri porovnaní cien a služieb môže byť dôležitým aspektom to, aké ďalšie náklady sa môžu pridružiť k základnej cene, napríklad, či musíte osobitne zaplatiť za odberový set, spoločné skladovanie, aké náklady môžu vzniknúť v prípade kontaminácie pupočníkovej krvi/tkaniva, aké podporné programy sú poskytované pre klientov a či sú súčasťou služby, alebo iba k dispozícii za príplatok. Rodičia by si mali starostlivo preštudovať aj svoju zmluvu a finančné zodpovednosti.
Cord Blood Center má viac ako 20 rokov skúseností a je druhou najväčšou bankou pupočníkovej krvi v Európe. Má pobočky v 7 krajinách – Švajčiarsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Taliansko a Česká republika. Členom skupiny Cord Blood Center je tiež verejný register darcov pupočníkovej krvi na Slovensku – Slovenský register placentárnych kmeňových buniek (SRPKB). SRPKB je členom medzinárodnej databázy registrov – World Marrow Donor Association (WMDA) – prostredníctvom ktorej poskytuje takmer 1 700 jednotiek (transplantátov) pupočníkovej krvi pre pacientov z celého sveta. Tieto jednotky slúžia pre potreby transplantácie pacientom z celého sveta.
Vydali sme už viac ako 150 jednotiek pupočníkovej krvi na liečbu – viac informácií o vydaných jednotkách nájdete tu.
Našim klientom však ponúkame viac ako odber a uskladnenie pupočníkovej krvi. Naše podporné programy zahŕňajú:
Ako medzinárodná skupina máme okrem poskytovania stabilného finančného zázemia možnosť uspokojiť potreby našich klientov na maximum aj vďaka rozsiahlej sieti kontaktov a desaťročiam profesionálnych skúseností. Vďaka našej medzinárodne akceptovanej a široko používanej technológii spracovania dokážeme zabezpečiť uchovanie čo najširšej škály buniek.