„Pupočníková krv je optimálnou formou mobilizovanej krvi. Obsahuje zrelé krvné bunky, krvotvorné kmeňové a progenitorové bunky ako aj vzácne kmeňové a progenitorové bunky iného pôvodu (pankreas, mozog, svaly, endotelové bunky, zložky kože a pravdepodobne aj ďalšie.) Myslím si, že pupočníková krv má obrovský potenciál najmä v novovznikajúcej oblasti regeneratívnej medicíny,” uviedla profesorka Dr. J. Kurtzbergová v nedávnom rozhovore.
Dr. J. Kurtzbergová patrí k priekopníkom, ktorí pred 25-timi rokmi zviditeľnili transplantáciu pupočníkovej krvi. Od prvej úspešnej transplantácie pupočníkovej krvi, ktorú vo Francúzsku podstúpil päťročný chlapec s Fanconiho anémiou, sa v tejto oblasti dosiahli významné pokroky.
V roku1989 tím pod vedením doktora Edwarda A. Boysa a Hala Broxmeyera vytvoril teoretické základy pre uskladňovanie pupočníkovej krvi, ktoré preukázali, že pupočníkovú krv je možné odobrať, prepraviť do laboratória, spracovať a pomocou kryokonzervácie uskladniť pre neskoršie medicínske použitie. V roku 1992 bola v Amerike založená prvá banka pupočníkovej krvi. Odvtedy uskladňovanie a transplantácie pupočníkovej krvi zaznamenali exponenciálny rast. Celosvetovo bolo vykonaných vyše 30 000 transplantácií.
Roky štúdií potvrdili, že pupočníková krv je hodnotným liečebným zdrojom. Pri transplantáciách pupočníkovej krvi u detí, majú pacienti rovnaké a dokonca vyššie šance na prežitie ako pri štandardných transplantáciách. Aj pri dospelých pacientoch sa výsledky neustále zlepšujú.
Medzi hlavné prednosti pupočníkovej krvi patrí: ľahká dostupnosť a zber, absencia rizika pre matky a darcov, znížená šanca prenosu infekcií a schopnosť uskladniť dôkladne otestovaný zdroj kmeňových buniek v zmrazenom stave, ktorý bude k dispozícii pre okamžité použitie.
Okrem štandardného medicínskeho použitia krvotvorných buniek sa za posledných desať rokov objavili nové možnosti využitia pupočníkovej krvi, a to v oblasti regeneratívnej medicíny.
„Myslím si, že do piatich rokov spustíme prvú fázu klinických štúdií na základe výsledkov z koncepčnej fázy. Taktiež predpokladám, že uvidíme výrazné pokroky v imunoterapii, akými budú nádorové a protivírusové očkovacie látky či bunky posilňujúce obnovu imunitného systému. Podľa môjho názoru by sme do desiatich rokov mali mať výsledky týchto štúdií. Tie umožnia ďalší rozvoj špecifických bunkových terapií pre rôzne typy ochorení. Predpokladám, že najskôr začneme používať bunky pri liečbe pacientov s mozgovou príhodou, ischemickou chorobou srdca, traumatickým poškodením mozgu a pri poškodenia mozgu plodu či novorodenca,“ povedala profesorka Dr. Joanne Kurtzbergová.
