V dnešnej dobe, keď sa medicínske zázraky stávajú stále viac dostupné, príbeh 2,5-ročného chlapca z Nemecka nám pripomína, že nádej nikdy nezomiera.
Jedného dňa sa tento malý chlapček začal cítiť zle. Po niekoľkých dňoch zvracania bol hospitalizovaný a počas operácie lekári odhalili, že trpí skrútením čreva, čo spôsobovalo obštrukciu a neustále zvracanie. Časť čreva mu odumrela, čo vyústilo do vážnej infekcie, ktorá sa rozšírila krvou. Následkom toho u neho došlo k zástave srdca a trvalo 25 minút, kým sa podarilo obnoviť pulz a krvný obeh. Prežitie zástavy srdca trvajúcej viac ako 13 minút je pre malé deti veľmi zriedkavé.
Aj keď to chlapček prežil, lekári mu stanovili diagnózu trvalého vegetatívneho stavu. Magnetická rezonancia mozgu odhalila vážne poškodenie z dôvodu nedostatku kyslíka. Lekári konštatovali, že neurologická prognóza pacienta je veľmi nepriaznivá. Deti v takomto stave majú obmedzené schopnosti vnímať okolie a komunikovať.
Zúfalí rodičia však chceli vyskúšať všetky možnosti liečby. Kontaktovali banku pupočníkovej krvi, v ktorej dali uskladniť synovu pupočníkovú krv. Deväť týždňov po zástave srdca podstúpil malý pacient transplantáciu pupočníkovej krvi a nasledujúcich 40 mesiacov dochádzalo u neho k postupným pokrokom.
Prvé znaky zlepšenia boli viditeľné už po jednom týždni. Chlapec, ktorý predtým neustále plakal a nevedel reagovať na akustické stimuly, prestal plakať a začal reagovať na zvuky.
Po dvoch mesiacoch bol prepustený z rehabilitačného centra a jeho motorické schopnosti sa dramaticky zlepšili – schopnosť pohybovať sa, chytať predmety, žuť a prehltnúť sa mu vrátila. Postupne sa mu vrátil aj zrak, sociálny úsmev a dokázal povedať svoje prvé slová, vrátane slova „mama“.
Po 5 mesiacoch mu EEG zaznamenal normálny vzor mozgovej aktivity. Chlapec nadviazal očný kontakt a začal komunikovať ukazovaním na predmety, aj keď jeho expresívna reč bola stále obmedzená.
Po 1 roku bolo zaznamenané ďalšie výrazné zlepšenie motorických schopností, sociálnej interakcie a kognitívnych funkcií. Bol schopný sedieť bez pomoci, hoci potreboval podporu pri vstávaní. Stále mal spastickú tetraparézu a ďalšie neurologické deficity, ale pokrok bol zreteľný.
Po 2 rokoch bol chlapec schopný samostatne jesť a s pomocou chodiť. Jemná motorika sa mu zlepšila natoľko, že dokázal ovládať auto na diaľkové ovládanie. Jeho slovná zásoba sa rozšírila a stav sa mu stále zlepšoval.
Na poslednej kontrole po 40 mesiacoch sa jeho expresívna reč zlepšila, mal slovnú zásobu viac ako 200 slov a bol schopný tvoriť štvorslovné vety. Dokázal sa postaviť a chodiť s chodúľkou.
Tieto pokroky sa dajú ťažko vysvetliť len intenzívnou rehabilitáciou a podanie vlastnej pupočníkovej krvi môže predstavovať dodatočnú liečbu detskej mozgovej obrny po poranení mozgu.
Tento príbeh je o nádeji a odhodlaní rodičov, ktorí sa nikdy nevzdali nádeje na uzdravenie svojho syna.
Zdroje:
Jensen A. & Hamelmann E. First Autologous Cell Therapy of Cerebral Palsy Caused by Hypoxic-Ischemic Brain Damage in a Child after Cardiac Arrest—Individual Treatment with Cord Blood. Case Reports in Transplantation 2013; 2013:951827. doi:10.1155/2013/951827
