Slogan od laboratórneho stola k posteli pacienta (from bench to bedside) vyjadruje princípy nového konceptu spojenia vedy a medicíny, ktorému hovoríme translačná medicína. V procese translácie sa výsledky základného výskumu z laboratórií prenášajú prostredníctvom preklinických a klinických štúdií k pacientom. Názorným príkladom je práca kanadských vedcov, ktorí ukázali, že kmeňové bunky získané z tkaniva pupočníka sú efektívnejšie pre liečbu poškodení srdcového svalu ako kmeňové bunky z kostnej drene.
Mezenchymálne kmeňové bunky, ktoré stimulujú regeneráciu tkanív a redukujú zápalové procesy, sa dnes pre terapeutické účely získavajú najmä z kostnej drene. Podľa nedávno publikovanej vedeckej štúdie majú však kmeňové bunky z tkaniva pupočníka oveľa lepšiu schopnosť obnoviť funkciu srdcového svalu po akútnom infarkte myokardu.
Najnovšia štúdia bola realizovaná na zvieracom modeli. Infarkt myokardu bol vyvolaný experimentálne a kmeňové bunky z rôznych zdrojov boli podané priamo do postihnutého miesta. Odborníci považujú pôsobenie podaných novorodeneckých kmeňových buniek za štatisticky signifikantne lepšie ako pôsobenie buniek z kostnej drene.
Líder štúdie, Dr. Keating, verí, že tieto výsledky povedú v rámci translačného procesu k vývoju nových terapeutických postupov. Prvých pacientov po infarkte myokardu by rád liečil kmeňovými bunkami z tkaniva pupočníka už o rok. Ďalšie využitie týchto buniek vidí aj u vyliečených onkologických pacientov, pretože častou komplikáciou po chemoterapii bývajú práve poškodenia srdcového svalu.
Kmeňové bunky z tkaniva pupočníka sa dnes okrem kardiológie testujú v desiatkach klinických štúdií pri autoimúnnych ochoreniach, neurologických poškodeniach, ochoreniach pečene či pri komplikáciách po transplantácii kostnej drene.
