Sofia sa narodila ako zdravé dieťa. Prvých 6 rokov prežila ako veselé dievčatko, ktoré behalo rýchlejšie ako starší brat, milovalo balet a dobrodružstvá. Všetko sa zmenilo, keď sa v jednu noc zobudila so silnými bolesťami hlavy.
Sofia bola aktívne a samostatné dieťa a jej rodičov ani v najhoršom sne nenapadlo, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Nik netušil, že v jej mozgu ,,tiká časovaná bomba“. Keď sa však 5. novembra 2017 v noci zobudila s neznesiteľnými bolesťami hlavy, život rodiny sa navždy zmenil. Sofia prekonala mozgovú mŕtvicu (cievna mozgová príhoda). V priebehu nasledujúcich 5 mesiacov podstúpila 4 operácie mozgu a takmer mesiac ležala v kóme.
Keď sa dievčatko napokon prebralo, bolo to iné dieťa, ako rodičia poznali. Sofia sa musela naučiť rozprávať, chodiť aj jesť. Pohyblivosť a funkčnosť jej ľavej ruky, členku i chodidla bola veľmi obmedzená a objavili sa tiež poruchy reči, pamäte a učenia. Každý deň bol pre Sofiu výzvou, ktorú musela zvládnuť. Dievčatko sa však nevzdávalo a vytrvalo a odhodlane išlo za svojím cieľom.
Rodičia boli na malú bojovníčku nesmierne pyšní, no nedokázali iba bezmocne hľadieť, ako ich milované dieťa prekonáva dennodenne množstvo prekážok. Asi 2 roky po tom, ako Sofia ochorela, svitla v ich živote nová nádej. Sofiina teta našla v časopise článok o novom spôsobe liečby. Na klinike v Nemecku sa venovali liečbe dôsledkov mozgovej príhody intravenóznou infúziou pupočníkovej krvi.
Sofiiny rodičia neváhali ani chvíľu a kliniku kontaktovali. Už počas prvého telefonátu dostali odpovede na otázky, ktoré ich trápili. Po zvážení všetkých okolností sa rozhodli, že Sofia by mala liečbu pupočníkovou krvou podstúpiť.
Približne 3 mesiace po prvom telefonáte, v januári 2020, priletela Sofia s rodičmi z USA, odkiaľ pochádza, do Nemecka. Lekár si ešte raz podrobne prešiel Sofiinu anamnézu. Rodičom opätovne vysvetlil priebeh a význam liečby pupočníkovou krvou u pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu. V priebehu nasledujúcich 2 dní Sofia dostala infúzie, ktoré znášala veľmi dobre.
Keď sa Sofiiny rodičia rozhodli jej príbeh zverejniť, dievčatko bolo 11 týždňov po liečbe. Viditeľné fyzické i psychické pokroky po terapii, ktoré u dcérky pozorovali, im dávali silu o tom hovoriť a poskytnúť tak nádej iným rodinám s podobným osudom. Pretože zdravie našich detí je to najcennejšie čo máme.