Niekto pri pohľade na ranu odvráti zrak, ale výskumník kmeňových buniek doktor Phan Toan Thang v nej vidí
“zázrak“.
„Páčia sa mi rany. Pozorujem hojenie rán. Je to niečo úžasné,“
povedal. Vášeň pre hojenie rán ho viedla k objaveniu spôsobu, ako rýchlo vytvoriť bunky kože vo veľkých množstvách s použitím výstelky z pupočnej šnúry.
Oproti obmedzenému množstvu buniek z kože pacienta pri hojení popáleniny, bunky z pupočnej šnúry dokážu poskytnúť neobmedzené množstvo nezrelých buniek na vytvorenie novej kože, kosti a aj iných častí tela, ako je napríklad rohovka v oku.
Tieto metódy by mohli potenciálne vyliečiť rany, ktoré vznikajú pri popálení, alebo dokonca diabetické rany.
Biotechnologická spoločnosť, ktorú založil v roku 2002, dnes vlastní 39 celosvetových patentov. Zahŕňajú patenty na extrakciu kmeňových buniek z výstelky pupočnej šnúry, ich uskladnenie a kultiváciu pre terapeutické účely. Bunky sú vyrábané v Denveri a očakáva sa, že prvé klinické skúšanie u pacientov sa začne začiatkom budúceho roka.
„Nehojace sa rany sú veľkým medicínskym bremenom na celom svete. Sú asociované s diabetom, mŕtvicou, srdcovými problémami a starnutím,“
vysvetľuje dr. Phan význam technológie, ktorá môže uľahčiť dostupnosť kožných štepov pre pacientov.
Dr. Phan má za sebou dlhú cestu od čias, kedy začal svoju kariéru ako vedec a výskumník na popáleninovej jednotke v General Hospital v Singapure. Prišiel sem z Vietnamu v roku 1997. V roku 2002, v tom istom roku kedy založil svoju biotechnologickú spoločnosť, odišiel dr. Phan na Ústav biológie kmeňových buniek a regeneratívnej medicíny na Stanford University v USA. Tam videl, že výskumníci sa snažia využiť kmeňové bunky z placenty na reparáciu pečene.
Keď sa v roku 2004 vrátil do Singapuru, rozhodol sa experimentovať s placentou a pupočnou šnúrou. V tej dobe už boli kmeňové bunky nachádzajúce sa v pupočníkovej krvi využívané na pomoc pri liečbe pacientov s ochoreniami ako je leukémia a iné krvné malignity a choroby.
„V tom čase som žil v laboratóriu. Vypínal som si telefón a moja žena sa mohla zblázniť,“
smeje sa otec troch detí.
„Vtedy sa nikto nezaujímal o kožu. Vedci boli zameraní na rakovinu a srdcové problémy. A my sme len potichu robili svoju prácu,“
povedal.
Počas pobytu v Oxforde sa stretol so singapurčanom, ktorý ho zoznámil s vtedajšou hlavou plastickej chirurgie na popáleninovej jednotke v General Hospital v Singapure, profesorom Lee Seng Teikom. Profesor Lee ponúkol v roku 1997 dr. Phanovi prácu v jeho tíme, kde bol poverený hojením rán a tvorbou kožných buniek.
„Museli sme odobrať kožné bunky z nepopálenej oblasti tela pacienta a namnožiť ich v laboratóriu, a dať ich naspäť pacientom.“
Niekedy sa bunkám nedarilo dobre a potrebovali čas na namnoženie.
„Nebolo to široko uplatniteľné. Celý proces bol veľmi drahý a mohli sme ho urobiť len u niektorých pacientov – to bolo veľmi ťažké akceptovať.“
Dr. Phan, ktorý je zároveň docentom na oddelení chirurgie na Národnej Univerzite v Singapure – Yong Loo Lin School of Medicine, dosiahol svoj cieľ pomocou pupočnej šnúry – niečoho považovaného za zdravotnícky odpad. Avšak môže poskytnúť ohromných šesť miliárd kmeňových buniek pre expanziu do kože, kosti, rohovky a ďalších tkanív.
„Čelili sme mnohým výzvam, aby sme postupovali v zdokonaľovaní produktu, a aby sme ho vytvorili dostatočne lacno na použitie pre každého. Nie je to jednoduché. Ale našťastie sa nám to podarilo“
Vyjadril sa dr. Phan.
Spracované podľa: straitstimes.com