V roku 2009, keď mala Sofia 13 rokov, si so svojimi rodičmi, Aleksandrom a Nadeždou žijúcimi v Chmeľnickej oblasti Ukrajiny, užívala život a spoločne sa tešili na príchod jej sestričky.
Všetko sa však otočilo v jeden tragický deň, vo februári 2009. Sofia sa hrala na zamrznutom jazere, keď sa pod ňou prelomil ľad. Nedýchala dlhšie ako pol hodiny. Nasledovala hospitalizácia, prístrojové dýchanie, kóma.
„Bol to začarovaný kruh. Dieťa je v kóme. Chcete, aby bola mimo kómy, avšak lekári ju museli priviesť do umelého spánku kvôli kŕčom, ktoré neboli zlučiteľné so životom. Hrozila zástava srdca… “
spomína jej matka s hrôzou.
Sofiin lekár Vladimir Boček, neuropatológ z Centrálnej okresnej nemocnici v meste Polonne, vysvetľuje: „Jej stav bol vyhodnotený ako kritický. Diagnóza znela: hypoxicko-ischemické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, decerebračná rigidita. To znamená, že dieťa je ležiace, telo sa neustále zviera v kŕčoch, má zvýšený svalový tonus (svalové napätie) v rukách a nohách, museli sme ju kŕmiť cez trubičku.“
Sofia strávila 3 mesiace na jednotke intenzívnej starostlivosti bez akéhokoľvek zlepšenia. V tom čase sa blížil pôrod jej sestričky Marie. „Môj otec navrhol, aby sme dali odobrať a uchovať pupočníkovú krv počas blížiaceho sa pôrodu a použili ju neskôr na liečbu,“ spomína matka dievčaťa. Odberová sada prišla tesne pred pôrodom, ktorý sa začal predčasne. Našťastie, odber pupočníkovej krvi sa podaril, bol spracovaný a zamrazený, v podstate pripravený na použitie pri liečbe.
Aj napriek tomu, že Sofiini rodičia mali možnosť odobrať pupočníkovú krv druhej dcérky, stále mali oni i lekári pochybnosti, či bude sestričkina krv zhodná so Sofiinou, aby sa mohla použiť pri jej liečbe. Mali však veľké šťastie, pretože sa ukázalo, že Mariina pupočníková krv bola pre Sofiu vhodná. Rodina strávila po tejto nešťastnej nehode mesiace hľadaním akéhokoľvek druhu lieku, ktorý by mohol zmierniť stav Sofie, ale nič neúčinkovalo, a keď aj áno, tak došlo iba k malým zlepšeniam. Rozhodli sa preto vyskúšať transplantáciu pupočníkovej krvi. Tá sa uskutočnila na jednej z ukrajinských kliník.
„Po prvej transplantácii pupočníkovej krvi sa Sofiin stav postupne začal zlepšovať. Neurologické problémy a kŕče zmizli, čo je u pacientov s takouto diagnózou zriedkavé,“ spomína Dr. Vladimir Boček.
Navyše o dva mesiace neskôr Sofia po prvý raz sama prehltla! To bol jej prvý „malý-veľký“ úspech.
Okrem liečby pupočníkovou krvou Sofia absolvovala rôzne rehabilitačné programy. Podľa Sofiinej matky Nadeždy sa však pupočníková krv stala elixírom života, ktorý viedol k uzdraveniu dcéry: „kmeňové bunky pupočníkovej krvi sú ako inteligentný lekár – keď sa dostanú do tela, dostanú sa tam, kde sú potrebné, a začnú liečiť.“ Sofia podstúpila dve podania pupočníkovej krvi svojej sestry v jednoročnom intervale a tiež absolvovala intenzívnu rehabilitáciu.
Dnes, o 10 rokov neskôr, navštevuje Sofia už 8. ročník školy. Naďalej má problémy s rečou, ale chodí do školy a komunikuje s ostatnými deťmi. „Stále má problémy s matematikou, ale nemusí byť pravda, že by ich nemala, aj keby bolo všetko v poriadku,“ žartuje matka.
„Dnes je naša Sofia v podstate bežné dieťa. Jediná vec, ktorá nám pripomína tragédiu, sú ťažkosti s rečou,“ dodáva matka. Sofia má v súčasnosti štyroch mladších súrodencov, dvoch bratov a dve sestry. Každý z nich má uskladnenú svoju pupočníkovú krv v rodinnej banke.
Zdroj: https://parentsguidecordblood.org/en/news/sofias-story-cord-blood-rescue-drowning
