Publikácie, ktoré porovnávajú rozdiely medzi kmeňovými bunkami, zaznamenávajú v poslednom čase prudký rozvoj. Vedcom poskytujú stále nové a podrobnejšie informácie o rozdieloch medzi bunkami rôzneho pôvodu a umožňujú im ďalšie zlepšenia klinických postupov v rámci regeneratívnej medicíny.
Vedci z Inštitútu reumatológie a porúch pohybového aparátu v Leeds študovali zmesi mezenchymálnych kmeňových buniek a endotelových buniek izolovaných z tkaniva pupočníka a mezenchymálnych kmeňových buniek z kostnej drene v súvislosti s podpornou liečbou pri regenerácii kostí po fraktúre alebo po resekcii tumoru. Efektívna regenerácia kostného tkaniva závisí od správnej kombinácie buniek, ich konštrukcie, rastových faktorov a mechanických stimulov.
Pri fyziologických regeneračných procesoch kostného tkaniva sú syntetizované cievy stabilizované pomocou mezenchymálnych kmeňových buniek a vzájomne prepojené s už existujúcimi cievami. Preto pre trvalú a funkčnú regeneráciu a správne prekrvenie kostného tkaniva je nevyhnutné použitie zmesi oboch typov buniek – mezenchymálnych aj endotelových.
Vďaka spoľahlivému a ľahkému prístupu sa tkanivo pupočníka stáva užitočným a čoraz využívanejším zdrojom mezenchymálnych kmeňových buniek v bunkovej terapii. Navyše, predošlé testovanie pri alogénnych transplantáciách potvrdilo bezpečnosťich použitia.
Na základe výsledkov výskumu tkaniva pupočníka z Leeds prišli autori štúdie s návrhom uskladnenia zmesí mezenchymálnych kmeňových buniek a endotelových buniek pre ich neskoršie použitie. Takéto zmesi by boli využiteľné najmä na zlepšenie prekrvenia tkaniva a podporu regenerácie kostí v prípadoch, keď je zásobovanie postihnutého miesta krvou obmedzené. Medzi takéto prípady patria napríklad zlomeniny s následným vznikom pakĺbu alebo avaskulárna nekróza hlavice femuru (stehnovej kosti).
Zdroj: futuremedicine.com
