Začalo sa to drobnými pohybmi ako pri štikútaní. Len pár hodín po tom, ako Rebecca Coates porodila svoju dcéru Bailey, si všimla, že s novorodeniatkom nie je niečo celkom v poriadku.„Robila veľmi čudné pohyby, dokonca aj v zavinovačke.
Zavolala som teda sestru, aby som sa presvedčila, že malá dýcha správne,“ povedala pani Coatesová pre FoxNews.com.Z nemocnice prepúšťali Bailey s tým, že podľa lekárov a personálu bolo všetko v poriadku – avšak pohyby, aké sprevádzajú štikútavku, neprestávali. Po prepustení domov sa preto mama Coatesová ponáhľala s Bailey na konzultáciu na pediatrickú neurológiu.
„Objednali ju na magnetickú rezonanciu a vtedy sme sa dozvedeli, že utrpela mozgovú príhodu,“ hovorí pani Coatesová.
Doktori sa domnievali, že Bailey dostala v maternici mozgovú príhodu po tom, čo sa kúsok placenty odlúčil a putoval pupočníkovou šnúrou až do mozgu dieťaťa. Tieto záhadné pohyby, ktoré u nej spozorovala matka, boli vlastne záchvaty.
Úvodné návštevy u neurológa priniesli rodine Coatesovcov vyhliadky, ktoré vzbudzovali hrôzu. Mozgová príhoda zasiahla ľavú časť Baileyinho mozgu, v dôsledku čoho mala zníženú schopnosť pohybovať pravým ramenom a časťou pravej nohy. Podľa jedného z lekárov bolo zasiahnutých 25 percent mozgu; a vyslovil prognózu, že bez intenzívnej terapie Bailey možno nikdy nebude chodiť či rozprávať.
„Spomínam si, ako som ležala na posteli a rozmýšľala: „očká si pretiera len nezasiahnutou stranou tela,“ a tiež, ako som zostávala v noci hore, pozorovala som ju pri tom a bola som vystrašená,“ vraví pani Coatesová.
Uchovanie pupočníkovej krvi v banke
Keď sa Bailey narodila, pani Coatesová so svojím manželom Bobom sa rozhodli uchovať Baileyinu pupočníkovú krv. Coatesovci sa dopočuli, že pupočníková krv sa používa aj pri výskume Alzheimerovej choroby – ochorenia, ktoré sa v ich rodine vyskytovalo – a usúdili, že uskladnená pupočníková krv môže jedného dňa prísť vhod.
„Úprimne povedané, je to lacnejšie ako môj televízor, takže takáto investícia do budúcnosti môjho dieťaťa bola samozrejmá,“ uvádza Coatesová. „Nikdy v živote by som si nepomyslela, že ju v skutočnosti využijeme.“
I keď Bailey okamžite zaregistrovali do fyzioterapeutických programov, pani Coatesová začala skúmať aj iné možnosti – majúc pri tom na pamäti pupočníkovú krv, ktorú uložili v krvnej banke pri narodení Bailey. Napokon natrafila na klinickú štúdiu, ktorú vedie Dr. Joanne Kurtzbergová, riaditeľka pediatrického programu transplantácie krvi a kostnej drene na univerzite Duke University.
Liečba
Čoskoro po zaradení do programu začala Bailey na Duke University dostávať infúzie svojej vlastnej pupočníkovej krvi. Súčasťou procesu je 15-minútové intravenózne podanie buniek z pupočníkovej krvi, za ktorou nasleduje dvojhodinové podávanie infúznych roztokov a trojdňový pobyt v Durhame, pri ktorom sa monitorujú prípadné alergické reakcie. Táto procedúra sa navyše považuje za vysoko bezpečnú – predovšetkým v prípade použitia vlastnej pupočníkovej krvi dieťaťa.
Podľa Kurtzbergovej sú presvedčení, že bunky z pupočníkovej krvi pomôžu pomôcť navodiť procesy, ktoré znížia zápal v oblasti mozgu zasiahnutej mozgovou príhodou. To v konečnom dôsledku navodí nervové kmeňové bunky, ktoré už v mozgu sú, aby začali obnovovať poškodené oblasti.
Dodnes má 14-mesačná Bailey (v januári 2014, pozn. prekl.) za sebou tri transfúzie a pani Coatesová hovorí, že ako sa zdá, na liečbu reaguje dobre. V súčasnosti používa obe strany tela a učí sa chodiť a rozprávať – robí pokroky, aké sa očakávajú od normálnych zdravých detí v jej veku.
„Správa sa úplne primerane svojmu veku. Jediná vec, ktorú som si všimla je, že preferuje jednu ruku, ale môže to byť jednoducho preto, že z nej bude ľaváčka…,“ vraví pani Coatesová. „Činnosti vyžadujúce si obe ruky zvláda bez problémov, dokáže podržať šálku, vie ukázať prstom. Dieťa s mozgovou obrnou, ktorá jej hrozila, by zvyčajne malo rúčku zovretú v päsť a nevedelo by ju otvoriť a zavrieť alebo uchopiť predmet a ukázať na niečo.”
Dr. Charles Law, medicínsky riaditeľ United Cerebral Palsy of Greater Birmingham, ktorý sa s Bailey stretol pred začiatkom podávania infúzií pupočníkovej krvi a aj po ňom, sa vyjadril, že dosiahnutý stupeň funkčnosti je pozoruhodný – berúc do úvahy mieru poškodenia mozgu, ktorú utrpela v dôsledku mozgovej príhody.
„Myslím, že to je na jej príbehu to najlepšie; keď sa pozriete na snímku zobrazenia magnetickou rezonanciou očakávate výraznú hemiparézu, čakal by som, že pravú polovicu tela bude používať len veľmi obmedzene,“ uviedol Lawson. „Opak je však pravdou; ak by som sa to nezameral, pravdepodobne by som si ani nevšimol, že s ňou niečo nie je v poriadku. To je na tom podľa mňa to skvelé. Obraz podľa magnetickej rezonancie nezodpovedá jej klinickému stavu.“
A hoci prv než bude možné Baileyine pokroky priamo pripísať infúziám pupočníkovej krvi, bude potrebný ďalší výskum, rodina Coatesovcov spoločne s doktormi Kurtzbergovou a Lawom dúfajú, že príbeh Bailey pomôže vyslať do sveta správu o potenciálnych prínosoch uchovania pupočníkovej krvi dieťaťa v banke.
„Ak budeme vedieť, že to funguje, bude potrebné umožniť včasné diagnostikovanie a odber pupočníkovej krvi – nie preto že si rodina vyberie túto možnosť a môže si to dovoliť, (ale) preto, lebo ide o správnu vec z lekárskeho hľadiska a musíme zistiť, ako zvládnuť súvisiace náklady,“ povedala Dr. Kurzbergová.
Autorka: Amanda Woerner
Zdroj:www.foxnews.com
