V posledných desaťročiach sa uprednostňovalo pupočník prerušiť ihneď po pôrode. V súčasnosti sa však o tom, vedú debaty na celom svete. Kým napríklad Svetová zdravotnícka organizácia odporúča prestrihnutie pupočníka 1 až 3 minúty po pôrode, Americké združenie pôrodníkov a gynekológov 30 až 60 sekúnd po pôrode.
Odobrať alebo dotepať? Vôbec by to nemalo byť o súperení
Molekulárna genetička Dominika Valent Raffajová vysvetľuje, že odber pupočníkovej krvi a dotepanie pupočníka by medzi sebou vôbec nemali súperiť: „Obe majú svoj význam a mali by ísť ruka v ruke. Keď sa bábätko narodí je s matkou spojené pupočníkom. Ten môžeme prestrihnúť a podviazať do 20 sekúnd od narodenia, kedy ide o skoré prerušenie pupočníka. Alebo sa pristúpi k oneskorenému prerušeniu pupočníka – čo je v období od 30 sekúnd od narodenia. Môže sa stať, že pupočník prestane tepať v okamihu porodenia placenty, ale môže tepať aj ďalších päť minúť. Je to veľmi individuálne,“ vysvetlila Valent Raffajová. Mnohé mamičky u nás vnímajú ako dotepanie práve oneskorené prerušenie pupočníka. Tu je dôležité vedieť, že pri oneskorenom prerušení pupočníka je do 1 minúty možné vykonať odber pupočníkovej krvi. Neovplyvňujeme tým jej kvalitu, ani množstvo kmeňových buniek, ktoré vieme získať. Čas prestrihnutia pupočníka nemá žiadny vplyv na odber ďalších perinatálnych tkanív, ktoré rodičia môžu bábätku uchovať. Sú to tkanivo pupočníka a placenta. Práve placenta je najbohatším zdrojom kmeňových buniek, ktoré je možné získať pri pôrode.
