Intenzívny výskum v oblasti kmeňových buniek stále odhaľuje ich nové vlastnosti a potenciál.Prvé štúdie s použitím kmeňových buniek z pupočníkovej krvi pri neurologických poruchách sa objavili v roku 2004, odvtedy sa potvrdila bezpečnosť a uskutočniteľnosť jej podania a v súčasnosti prebieha viacero štúdií overujúcich účinnosť takéhoto podania.

Už dlhšie je známe, že terapia kmeňovými bunkami znižuje zápal v kritickom čase po traumatickom poranení mozgu. Navyše, podľa nového predklinického výskumu vedeného doktorom Charlesom Coxom z Houstonského zdravotného vedeckého centra Lekárskej fakulty Texaskej univerzity, kmeňové bunky podporujú aj trvalé zlepšenie kognitívnych funkcií.

Regeneratívna medicína a liečba kmeňovými bunkami sa javia veľmi sľubne pri liečbe rôznych zranení a ochorení, ktoré postihujú športovcov. V súčasnosti síce neexistuje potvrdená liečba kmeňovými bunkami, no výskumníci pracujú na využití postupu, v ktorom kmeňové bunky obnovujú a nahrádzajú poškodené tkanivá a bunky.

Transplantácia ľudských mononukleárnych progenitorových buniek z pupočníkovej krvi je novou liečebnou metódou, ktorá by mohla obnoviť funkcie srdca po akútnom infarkte myokardu. Pracovníci z Central South University v Číne, ktorí túto štúdiu uverejnili predpokladajú, že opakované dávky týchto buniek z pupočníkovej krvi môžu zlepšiť usídlenie transplantovaných buniek v oblasti infarktu a zmierniť následky akútneho infarktu myokardu pomocou inhibície ischemicky vyvolanej zápalovej odpovede.

Všetky súčasné výskumy dokazujú, že ešte stále existuje priestor na zlepšenie liečby niektorých chorôb. Výskumný tím z Univerzity v Adelaide predstavil nový sľubný spôsob liečby Hurlerovho syndrómu. Hurlerov syndróm je genetické ochorenie, ktoré postihuje psychické aj fyzické schopnosti človeka a vo väčšine prípadov zapríčiňuje smrť pacienta v ranom pubertálnom veku. Príčina vzniku tohto ochorenia je poškodenie enzýmu zodpovedného za štiepenie zložitých cukrov v bunkách.

Významný vedecký objav z Univerzity v Granade umožní okamžité použitie umelej kože pre väčšinu pacientov s popáleninami. Je to možnosť uskladniť umelú kožu v tkanivových bankách, kde bude v prípade potreby okamžite k dispozícii.

Regeneratívna medicína sa zameriava na možnosti nahradenia alebo regenerácie poškodeného tkaniva a orgánov využitím kmeňových buniek. Intenzívny výskum a množstvo klinických štúdií  vo svete neustále prinášajú nové zistenia, ktoré dávajú nádej pacientom s rôznymi diagnózami. Ďalší významný objav sa podaril vedcom v Španielsku, ktorí vytvorili pomocou kmeňových buniek z pupočníka umelú kožu. Prinášajú tak novú nádej pacientom s popáleninami

V posledných rokoch sa zvyšuje záujem o klinické aplikácie pupočníkovej krvi pri neurologických poruchách. Súčasné klinické štúdie sa zaoberajú detskou mozgovou obrnou, traumatickými poraneniami mozgu, novorodeneckou hypoxicko-ischemickou encefalopatiou, oneskoreným vývojom a ďalšími vývojovými poruchami, napríklad autizmom.

V poslednom čase sa ľudská placenta ukázala ako vzácny zdroj kmeňových buniek mezenchymálneho a hematopoetického pôvodu pri viacerých terapeutických aplikáciách. Na rozdiel od kmeňových buniek však placenta obsahuje aj rôzne zrelé krvné bunky. Niektoré z nich môžu zohrať významnú rolu pri liečbe nádorových ochorení.

Najnovší výskum vedcov z Bristolskej univerzity poukazuje na možnosť použitia kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na liečbu obetí infarktu. „Náš výskum naznačuje, že v budúcnosti by tieto kmeňové bunky mohli zohrať významnú rolu pri liečbe pacientov po infarkte,” uviedol vedúci štúdie Raimondo Ascione.

Pojem „mezenchymálne kmeňové bunky“ prvýkrát spomenul Dr. Caplan, profesor biológie a riaditeľ  Skeletal Research Center v Case Western, koncom 80-tych rokov ako reakciu na vtedajšiu dogmu, že „dospelé zvieratá majú iba krvotvorné kmeňové bunky a nemajú žiadne iné kmeňové bunky vo svojich orgánoch“. Záujem výskumníkov o túto tému sa postupne zvyšoval.

“Mŕtvica je štvrtá najčastejšia príčina úmrtia v USA a hlavný dôvod vážneho a dlhodobého ťažkého zdravotného postihnutia. Preto by mal byť prínos tohto výskumu pre kvalitu zvyšného života pacientov významný,” povedal Dr. Sergej Bušnev, riaditeľ výskumu z floridského Hospital Neuroscience Institute, kde nedávno oznámili začiatok novej klinickej štúdie. Jej hlavný cieľ je zhodnotiť bezpečnosť a účinnosť podávania dospelých kmeňových buniek postihnutým mŕtvicou.